patriciagrundzova

Hravým, rytmickým a ironickým spôsobom
by som chcela priblížiť zdánlivo "nenaplnený" život single žien.
Výskyt dualizmu v prírode podnecuje pocit neúplnosti u indivídua. Každý z nás hľadá jing k svojmu jang. Potreba starať sa o niekoho a byť zaobstaraný. Milovať a byť milovaný.
Bizarným prirovnaním ženy k pokrievke sa snažím naznačiť jej pocit neucelenosti. Jej často absurdnú snahu vytvárať teplo domova, za akýchkoľvek okolností. V momente keď sa má o koho starať začína naplno využívať svoj potenciál, je schopná zabezpečiť absolútne všetko. Žena je srdcom a dušou každej domácnosti. Uchováva, zveľaďuje, opatruje, ošetruje, hladí, varí, perie, šije, žehlí...a pritom všetkom miluje bezvýhradne.
Nie je hanba byť emancipovanou ženou, ani byť ženou v domácnosti. Nie je nutné za každú cenu prijať sociálny status. Obzvlášť ak preto žena stratí samú seba. Neobetujme svoje životy spomienkam, či predstavám, ktoré ani nemusia byť skutočné.

Tieto svoje podnety by som chcela spracovať hudobne a posilniť tak náležitú nadsázku. Inšpiráciou v hudbe mi je: Mucha, Midi Lidi, Ventolin..